História siete IMPEL siaha do začiatku 90. rokov 20. storočia. Holandské predsedníctvo EÚ zadalo v roku 1991 vypracovanie štúdie agentúr EÚ pre životné prostredie na pozadí obáv, že nárast právnych predpisov v oblasti životného prostredia nebol sprevádzaný zlepšením kvality životného prostredia. Jedným z hlavných odporúčaní bolo, aby sa v členských štátoch vytvorila sieť na presadzovanie práva v oblasti životného prostredia. Výsledkom bolo vytvorenie Siete agentúr ES pre presadzovanie práva v oblasti životného prostredia, ktorej prvé stretnutie sa konalo v roku 1992 v Chesteri v rámci predsedníctva Spojeného kráľovstva – preto Chesterská sieť.
Vtedy bola vytvorená základná štruktúra siete IMPEL, ktorú poznáme dnes. Každých šesť mesiacov sa mali konať plenárne zasadnutia, ktorým predsedalo aktuálne predsedníctvo. Boli vymenovaní národní koordinátori, ktorí mali pomáhať pri organizácii a byť kontaktnými bodmi v jednotlivých členských štátoch. Boli zriadené štyri pracovné skupiny, ktoré sa zaoberali technickými aspektmi povoľovania, procesnými a právnymi aspektmi povoľovania, monitorovaním a kontrolou dodržiavania predpisov a riadením procesu presadzovania práva.
V 5. environmentálnom akčnom programe sa uznala dôležitosť siete pre implementáciu a presadzovanie, na ktorej sa podieľala aj Komisia. Zvíťazil zdravý rozum a namiesto vytvorenia samostatnej siete sa dohodlo, že túto úlohu môže bez problémov prevziať sieť v Chesteri. Komisia’sa začala zapájať do siete ako spolupredseda v roku 1994 a vo svojom oznámení z roku 1996 navrhla vypracovanie návrhov na využitie IMPEL na spoluprácu a budovanie kapacít a najmä na definovanie minimálnych kritérií pre inšpekcie. Ďalším povzbudením bola rezolúcia prijatá Radou pre životné prostredie v júni 1997, ktorá navrhla, že IMPEL “by sa mohol ďalej rozvíjať, okrem iného tým, že ho požiadala, aby zvážil, či by mal rozšíriť rozsah svojho mandátu a zameranie svojej súčasnej práce.
Na svojom plenárnom zasadnutí v decembri 1997 IMPEL súhlasil s novou štruktúrou a širším rozsahom pôsobnosti, ako to navrhovala rezolúcia Rady pre životné prostredie. Štyri pracovné skupiny spolu s podskupinou pre cezhraničnú prepravu odpadov boli nahradené projektovými skupinami zameranými na úlohy, podobne ako IMPEL funguje v súčasnosti. Prácou projektových skupín mali byť poverené a mali na ňu dohliadať dva stále výbory a po ukončení svojich úloh mali byť rozpustené. Komisia súhlasila, že sa bude podieľať na nákladoch na pracovný program a bude hostiť sekretariát IMPEL.
Stále výbory plnili užitočnú úlohu, ale s cieľom minimalizovať byrokraciu v IMPEL sa dohodlo, že stále výbory by sa mali zrušiť: stalo sa tak v roku 1999. Na plenárnych zasadnutiach sa preto mali posudzovať záverečné správy o projektoch a pokroku v projektoch, ako aj vypracúvať nápady na nové projekty. Nakoniec sa to ukázalo ako príliš náročné pre plenárne zasadnutie a táto práca bola postupne presunutá na skupiny, ktoré sú teraz tri, a to na zlepšenie povoľovania, kontroly a presadzovania, cezhraničnej prepravy odpadu a lepšej regulácie (uskutočniteľnosť a vymožiteľnosť).
Úloha klastrov sa časom vyvíjala, čím sa znížila potreba podrobnej diskusie na plenárnych zasadnutiach. Zohrávajú úlohu pri kvalitnom preskúmavaní projektov a podrobnom skúmaní správ. Klaster pre lepšiu reguláciu bol vytvorený ako posledný. Vznikol na plenárnom zasadnutí v Amsterdame v roku 2004 po seminári, ktorého cieľom bolo posúdiť závery správy IMPEL o lepšej legislatíve.
IMPEL pokračuje vo vývoji, keď prechádza do svojej ďalšej fázy. Hostiteľom sekretariátu je stále Komisia, ale jeho činnosť sa skončí v decembri 2008. V každom prípade sa sekretariát bude musieť do tohto dátumu presťahovať z Komisie, pretože dovtedy by mal IMPEL získať právny štatút združenia podľa belgického práva ako asociácia. Tým by sa mal IMPEL dostať do lepšej pozície pri hľadaní finančných prostriedkov v rámci nariadenia LIFE+ a iných zdrojov.