Brifing Document: Preskúmanie plánu inšpekcie odpadov spoločnosti IMPEL založeného na rizikách

Hlavné témy a dôležité myšlienky:

1. Strategický a na rizikách založený prístup ku kontrolám odpadov: Hlavnou témou správy je nevyhnutnosť strategického, plánovaného a na rizikách založeného prístupu ku kontrolám životného prostredia v zariadeniach na spracovanie odpadov. Vyplýva to z požiadaviek právnych predpisov EÚ, najmä z odporúčania 331/2001/ES a smernice 2008/98/ES (rámcová smernica o odpadoch - RSO) v znení smernice 2018/851. V správe sa uvádza, že "účinný a efektívny systém inšpekcií môže vychádzať výlučne zo strategického plánovania. V ňom sa vymedzuje referenčný kontext, priority, ciele a dostupné zdroje." Správa definuje "plán inšpekcie s minimálnym obsahom", ktorý môže slúžiť ako plán pre inšpekčné orgány.
2. Súlad s právnymi predpismi EÚ: Správa sa priamo zaoberá povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia.

Stanovy:
Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
• Doporučenie 331/2001/ES: V tomto odporúčaní sa stanovujú minimálne kritériá pre environmentálne inšpekcie, pričom sa zdôrazňuje potreba verejne prístupných inšpekčných plánov a pravidelných inšpekcií. V správe sa výslovne uvádza, že plán je vypracovaný "v súlade s požiadavkami definovanými v odporúčaní..., ktorým sa stanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch".
• Smernica 2008/98/ES (RSV): Článok 34 nariaďuje "primerané pravidelné inšpekcie vykonávané príslušnými orgánmi" pre zariadenia vykonávajúce činnosti spracovania odpadu. Správa zdôrazňuje, že jej plán "odmieta cieľ uvedeného článku 34 rámcovej smernice o vode delegovaný na inšpekčný orgán."
• Smernica 2018/851 (ktorou sa mení rámcová smernica o odpadoch): v odôvodnení 17 sa zdôrazňuje zabezpečenie súladu odpadu, ktorý prestal byť odpadom (End-of-Waste - EoW), s právom Únie a uprednostňuje sa kontrola prúdov odpadu predstavujúcich vyššie riziko, inovatívnych procesov zhodnocovania a odpadu zhodnoteného na použitie v iných členských štátoch. Správa zahŕňa tieto priority do svojej metodiky hodnotenia rizík.
1. Integrácia inšpekčných činností s plánovaním a prevenciou: Správa sa zasadzuje za nový prístup založený na "integrácii medzi plánovaním inšpekčných činností, preventívnymi činnosťami a z uvedomenia si, že účinný a efektívny inšpekčný systém môže vychádzať výlučne zo strategického plánovania." To znamená prechod od reaktívnych reakcií k proaktívnej stratégii zameranej na prevenciu porušovania environmentálnych predpisov.
2. Cyklus plánovania environmentálnych inšpekcií: V správe sa uvádza štvorstupňový cyklus plánovania:
• Plánovanie: Vypracovanie plánu inšpekcií, definovanie cieľov a priorít a zhromažďovanie informácií. V tejto fáze je rozhodujúce posúdenie rizík na určenie frekvencie inšpekcií.
• Vykonávanie inšpekcií: Vykonávanie rutinných a nerutinných inšpekcií pomocou stanovených nástrojov a postupov.
• Vypracovanie správ: Vypracovanie správ o výsledkoch kontrol a ich ukladanie do prístupnej databázy.
• Vyhodnocovanie: Overovanie dosahovania cieľov pomocou ukazovateľov a vykonávanie potrebných úprav plánu.
1. Ohodnotenie rizík ako nástroj na stanovenie priorít: Základným prvkom plánu je systematické hodnotenie environmentálnych rizík na stanovenie priorít kontrolných činností. V správe sa uvádza: "Jednou z hlavných otázok plánovania inšpekcií je hodnotenie rizík."Hlavným cieľom hodnotenia rizík je "stanoviť frekvenciu návštev inšpekčného orgánu v zariadeniach na spracovanie odpadov."Tým sa zabezpečí, že obmedzené zdroje budú smerovať do zariadení s najvyššími potenciálnymi environmentálnymi rizikami.
2. Integrovaná metóda hodnotenia rizík (IRAM): Správa preberá a prispôsobuje metodiku IRAM, vyvinutú v rámci siete IMPEL, na hodnotenie rizík v zariadeniach na recykláciu odpadu. IRAM definuje riziko ako funkciu závažnosti následku (účinku) a pravdepodobnosti.
• Kritériá vplyvu: Tieto merajú potenciálny vplyv zdroja (zariadenia) na receptor (životné prostredie/ľudské zdravie). Príklady zahŕňajú typ zariadenia, dôkazy o incidentoch, množstvo vstupného odpadu (nebezpečného a nie nebezpečného), cezhraničnú prepravu odpadu, citlivosť okolitého prostredia, sociálne vnímanie a emisie do životného prostredia. V správe sa uvádza, že tieto kritériá vychádzajú z priorít vymedzených v odôvodnení 17 smernice (EÚ) 2018/851.
• Kritériá výkonnosti (alebo pravdepodobnosti): Tieto kritériá merajú pravdepodobnosť, že môže dôjsť k vplyvu, a zohľadňujú faktory, ako je dodržiavanie požiadaviek povolenia, prítomnosť systému environmentálneho manažérstva (EMS) a postoj prevádzkovateľa.
• Zásady metodiky: Frekvencia inšpekcií sa určuje podľa najvyššieho dosiahnutého skóre v kritériách vplyvu, upraveného na základe výkonu prevádzkovateľa.
1. Definovanie frekvencie inšpekcií na základe rizika: Výsledky hodnotenia rizika sa používajú na zaradenie zariadení do rôznych tried rizika (vysoké, stredné, nízke) a určenie frekvencie bežných inšpekcií. Správa poskytuje návrh definície frekvencií, pričom navrhuje rôzne prístupy pre každú rizikovú triedu (napr. kontroly na mieste každé 1 - 3 roky pre zariadenia s vysokým rizikom, každé 4 - 5 rokov pre zariadenia so stredným rizikom a predovšetkým nerutinné kontroly pre zariadenia s nízkym rizikom, pričom sa možno spoliehať na samohodnotiace dotazníky).
2. Stratégia na podporu dodržiavania predpisov: V správe sa navrhuje mnohostranná stratégia, ktorá by presahovala rámec kontrol na mieste, vrátane:
.
• Analýza dotazníkov od prevádzkovateľov.
• Periodická analýza údajov a správ z vlastného monitorovania.
• kontroly na mieste.
• Technické stretnutia s prevádzkovateľmi.
• zasielanie dotazníkov na samohodnotenie prevádzkovateľom.
1. Kľúčové environmentálne problémy (KEI): V správe sa uznáva, že nie všetky environmentálne problémy v zariadení na nakladanie s odpadmi majú rovnaký význam. Identifikácia KEI môže pomôcť zjednodušiť inšpekcie a zvýšiť účinnosť tým, že sa zameria na najdôležitejšie aspekty. Medzi uvedené príklady KEI patrí riziko požiaru pri skladovaní určitých druhov odpadu, zápach a biologická kontaminácia z organického odpadu, znečistenie ovzdušia pri spaľovaní a kontaminácia pôdy/vody a priesaky zo skládok.
2. Zodpovednosť prevádzkovateľov: V správe sa zdôrazňuje význam zodpovednosti prevádzkovateľov a navrhuje sa stavať na dobrých postupoch vlastného monitorovania a podávania správ. Od prevádzkovateľov by sa mala vyžadovať spolupráca prostredníctvom pravidelného zasielania samohodnotiacich dotazníkov a správ o dodržiavaní predpisov, najlepšie prostredníctvom on-line aplikácií. Tieto údaje sa môžu použiť na aktualizáciu výpočtov IRAM, hodnotenie environmentálneho správania a zameranie inšpekčného úsilia. V správe sa tiež navrhuje klasifikovať správanie prevádzkovateľov a zvážiť priťažujúce okolnosti pri zistení nedodržiavania predpisov.
3. Ciele a úlohy: V správe sa stanovujú krátkodobé/strednodobé interné ciele kontrolného orgánu (napr. zabezpečenie rutinných a nerutinných kontrol, vykonávanie odberu vzoriek, zlepšenie zručností inšpektorov) a všeobecné strednodobé/dlhodobé ciele (napr. zníženie množstva odpadu odoslaného na zneškodnenie, zvýšenie dodržiavania predpisov, zníženie počtu nehôd). Tieto ciele majú byť merateľné prostredníctvom ukazovateľov a cieľov.
4. Monitorovanie výkonnosti a preskúmanie plánu: V správe sa zdôrazňuje dôležitosť systematického ročného monitorovania vstupných, výstupných a výsledkových ukazovateľov s cieľom posúdiť dosahovanie cieľov a identifikovať oblasti na zlepšenie. Plán sa má každoročne preskúmať.
5. Riadenie informácií: Za nevyhnutný sa považuje spoľahlivý systém riadenia informácií na uchovávanie údajov z kontrol, uľahčenie komunikácie s inými orgánmi a verejnosťou a sledovanie následných opatrení.
6. Potreby v oblasti odbornej prípravy: V správe sa uznáva potreba nepretržitej odbornej prípravy pre environmentálnych inšpektorov s cieľom zabezpečiť homogenitu a rozvoj vedomostí a zručností v oblastiach, ako je nahlasovanie porušení, presadzovanie, odber vzoriek, kategórie odpadov, ukončenie používania odpadov a bezpečnostné protokoly.

Kľúčové fakty a údaje:

• Správa poskytuje rámec pre plán inšpekcie odpadov, ktorý sa vzťahuje na určitú geografickú oblasť a časové obdobie (napr. región na xxxx rokov, od 1.1.20yy do 31.12.20zz).
• Plán sa vzťahuje na "všetky zariadenia na spracovanie odpadov/špecifické zariadenia" na území, pričom sa vyžaduje oficiálny zoznam a zmapovanie týchto zariadení (príloha I).
• Je potrebné kvantifikovať ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii na kontrolné činnosti (dni/mesiace/% času)
.
• V správe sú uvedené rôzne prístrojové zdroje potrebné na inšpekcie vrátane laboratórií, IT aplikácií, zariadení na odber vzoriek, dronov, vozidiel a osobných ochranných prostriedkov.
• Metodika IRAM využíva bodové hodnotenie pre kritériá vplyvu aj výkonnosti (v rozsahu od 0 do 5 pre vplyv a od -1 do 1 pre výkonnosť). Príklady hodnotiacich tabuliek sú uvedené v prílohe III.
• V prílohe II sú podrobne uvedené výsledky hodnotenia rizík, ktoré znázorňujú rozdelenie zariadení do kategórií s vysokým, stredným a nízkym rizikom a výslednú frekvenciu inšpekcií (v mesiacoch). Je potrebné vyčísliť celkový počet zariadení v každej rizikovej kategórii.
• Navrhovaná frekvencia inšpekcií sa líši podľa rizikovej kategórie (vysoká: každé 1 - 3 roky, stredná: každé 4 - 5 rokov, nízka: len nerutinná, prípadne so samohodnotením každé tri roky). Pre zariadenia s nízkym rizikom sa navrhuje ročné samohodnotenie.
• V správe sa navrhujú ročné ciele pre rôzne vstupné, výstupné a výsledné ukazovatele, pričom sa zdôrazňuje klesajúci trend v prípade nedodržiavania predpisov, opatrení prijatých v dôsledku nedodržiavania predpisov, havárií a expozícií a rastúci trend v prípade zariadení, ktoré plne dodržiavajú BAT a percentuálne zhodnocujú odpad.

Na záver táto správa IMPEL poskytuje komplexný rámec na vypracovanie plánu inšpekcií zariadení na spracovanie odpadu v Európe založeného na rizikách. Zdôrazňuje právny základ pre inšpekcie, význam strategického plánovania a hodnotenia rizík pomocou metodiky IRAM a potrebu jasných cieľov, zámerov, monitorovania výkonnosti a neustáleho zlepšovania. Cieľom správy je zvýšiť účinnosť a efektívnosť presadzovania environmentálnych predpisov v sektore odpadov a podporiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.