Určenie významnosti

Ak existuje bezprostredná hrozba poškodenia životného prostredia alebo je potrebné okamžité zvládnutie škodlivých faktorov, musí sa vykonať rýchle posúdenie potenciálnej závažnosti na základe ľahko dostupných informácií. Posúdenie ako také môže byť do veľkej miery založené na odôvodnenom presvedčení okolo všeobecných informácií o faktoroch poškodenia, prírodných zdrojoch alebo službách a nepriaznivých účinkoch. Ak došlo k poškodeniu životného prostredia a sú potrebné nápravné opatrenia, malo by sa dokončiť podrobnejšie a pre danú lokalitu špecifickejšie posúdenie na účely návrhu nápravných opatrení.

Ohodnotenie environmentálnej škody sa vykonáva vo vzťahu k východiskovému stavu. Východiskový stav je v smernici ELD definovaný ako “stav v čase poškodenia prírodného zdroja a služieb, ktorý by existoval, keby nedošlo k poškodeniu životného prostredia, odhadnutý na základe najlepších dostupných informácií”.

V oznámení KOM EÚ sa uvádza, že významnosť sa musí “určiť vo vzťahu k skutočnej fyzickej ploche pôdy alebo vody alebo (v prípade chránených druhov) k skutočným populáciám, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené alebo ktorým hrozí, že budú ovplyvnené, pričom sa zohľadnia všetky už existujúce vnútorné charakteristiky alebo dynamické faktory, ktoré mohli ovplyvňovať príslušné prírodné zdroje nezávisle od škodlivej udalosti” ¹. Na tento účel sa v oznámení uvádza, že geografická mierka, na ktorú sa ELD vzťahuje v prípade chránených druhov a prírodných biotopov, musí byť zmysluplná na miestnej úrovni a v prípade poškodenia vôd sú to vody, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené.

V súvislosti výlučne s chránenými druhmi a prírodnými biotopmi je dôležité poznamenať, že príloha I k smernici ELD obsahuje referenčné pojmy pre nepriaznivé účinky, ktoré sa podľa uváženia členských štátov nemusia určiť ako významné. Tieto pojmy sa týkajú krátkodobých nepriaznivých účinkov, ktoré sú menšie ako prirodzené výkyvy alebo vyplývajú z bežného obhospodarovania lokality, alebo ak sa chránený druh alebo prírodný biotop v krátkom čase zotaví.  Tieto voľné úvahy by sa mali pri posudzovaní, či je škoda významná alebo nie, vykladať prísne ¹.

Definícia poškodenia vôd v smernici ELD hovorí o významnom nepriaznivom vplyve na stav, ako je definovaný v rámcovej smernici o vode, na dotknuté vody. V oznámení sa uvádza, že “dotknuté vody” sú vody, ktoré sú ovplyvnené poškodením¹. Preto sa určenie environmentálnej škody neobmedzuje na geografický rozsah vodného útvaru vymedzeného podľa rámcovej smernice o vode. Oblasť, v ktorej dochádza k nepriaznivým zmenám, sa môže rozprestierať na viacerých vodných útvaroch alebo sa môže týkať len časti vodného útvaru². V niektorých prípadoch však môže byť vhodné uplatniť ELD na vymedzený vodný útvar, napríklad keď je relevantným referenčným pojmom kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody, pričom tento útvar podzemnej vody na tento účel vystupuje ako samostatná hydrogeologická jednotka.
Stav vodných útvarov podľa RSV sa hodnotí každých 6 rokov.  V smernici ELD sa vyžaduje kratšie obdobie identifikácie významného nepriaznivého vplyvu³ a nie je viazaná na tento 6-ročný cyklus, pričom v oznámení sa uvádza, že nepriaznivé zmeny budú významné, ak existuje merateľný rozdiel medzi časom, keď dôjde k nepriaznivej zmene, a obnovením základného stavu⁴. 
Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby sa nepriaznivý účinok považoval za významný, nie je potrebné, aby došlo k zmene klasifikácie na účely rámcovej smernice o vode – hoci zmena na nižšiu klasifikáciu stavu môže byť významným nepriaznivým účinkom, ktorý si vyžaduje opatrenia podľa smernice ELD⁵.