TERMINOLÓGIA

Termín (abecedné poradie) Definícia
Zistenie Zistenie stôp a dôkazov o poškodení životného prostredia a bezprostrednej hrozbe poškodenia prostredníctvom zberu informácií a údajov, analýzy a hodnotenia udalosti, vplyvov na prírodné zdroje, stavu kvality životného prostredia ex ante a ex post. Zisťovanie sa môže vykonávať aj inými vyšetrovacími metódami, ako je modelovanie, hodnotenie rizík, odborný posudok atď.
Biodiverzita Termín “Biodiverzita” sa v tejto praktickej príručke a tabuľkách používa vo význame druhov a prírodných biotopov chránených smernicami o biotopoch a vtákoch a – ak členský štát prijal rozšírenie – tých, ktoré sú zahrnuté v rovnocenných ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane prírody.
Faktory poškodenia1 Faktory, ktoré spôsobujú nepriaznivé účinky na prírodný zdroj chránený podľa ELD. Predstavujú zdroj environmentálnej škody.
Všimnite si, že podľa oznámenia EU COM, kým škodlivé faktory nespôsobili environmentálnu škodu, mali by sa nazývať potenciálne škodlivé faktory. V tejto praktickej príručke sa pre zjednodušenie budú vždy nazývať škodlivé faktory.
Škodlivý jav1 Rozsah možných udalostí, ktoré môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia, či už ide o haváriu, pretrvávajúce znečistenie, nadmernú záťaž, usmrtenie živočíchov a pod.
Upozorňujeme, že podľa oznámenia EU COM, kým škodová udalosť nespôsobí environmentálnu škodu, mala by sa nazývať potenciálnou škodovou udalosťou. V tejto praktickej príručke sa pre zjednodušenie bude vždy nazývať škodnou udalosťou.
Určenie stôp environmentálnej
poškodenia
Proces hodnotenia prípadov potenciálnej environmentálnej škody, ktoré prešli fázou skríningu. Tento proces je predbežný pre určenie dôkazov.
Účelom určenia stôp je identifikovať kandidátske prípady závažnej environmentálnej škody a bezprostrednej hrozby škody a zamietnuť nekandidátske.
Zahŕňa zhromažďovanie a vyhodnocovanie údajov, okolností a iných skutkových alebo právnych prvkov, ktoré naznačujú možnú existenciu závažnej škody alebo bezprostrednej hrozby škody z hľadiska požiadaviek smernice ELD. Týka sa hodnotenia charakteristík zdroja vplyvu a vplyvov na prírodné zdroje.
Napríklad stopy environmentálnej škody sa môžu týkať prekročenia skríningových hodnôt koncentrácie potenciálne kontaminovanej pôdy.
Určenie dôkazov o environmentálnej škode Proces hodnotenia kandidátskych prípadov závažnej environmentálnej škody, ktorý ich potvrdzuje ako prípady závažnej environmentálnej škody. Tento proces predchádza fáze navrhovania kvantifikácie škôd a definovania a navrhovania nápravných opatrení pre pôdu a primárnych, doplnkových a kompenzačných opatrení pre vodu a škody na biodiverzite (ak sa vyžadujú).
Účelom určenia dôkazov je teda potvrdiť vznik závažnej environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby prípadov škôd z hľadiska požiadaviek smernice ELD.
 
DOPRAVA Je to pracovná činnosť zodpovedná za škodu a/alebo bezprostrednú hrozbu škody.
Pre ELD čl. 2 ods. 7. “pracovná činnosť” sa rozumie akákoľvek činnosť vykonávaná v rámci hospodárskej činnosti, podnikania alebo podniku, bez ohľadu na jej súkromný alebo verejný, ziskový alebo neziskový charakter.
Pre ELD čl. 2 ods. 6. “prevádzkovateľ” sa rozumie každá fyzická alebo právnická, súkromná alebo verejná osoba, ktorá prevádzkuje alebo kontroluje odbornú činnosť, alebo ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, na ktorú bola delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť alebo osoby, ktorá takúto činnosť registruje alebo oznamuje.
Prípad ELD a prípad mimo ELD ELD prípad je prípad, keď sa environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba považuje za významnú z hľadiska požiadaviek ELD.
Non-ELD prípad je prípad, keď environmentálna škoda podľa ELD nevznikla alebo nie je stanovená.
Poškodenie životného prostredia Článok 2 ods. 1 ELD stanovuje, že “environmentálna škoda” znamená: 
(a) škoda na chránených druhoch a prírodných biotopoch, čo je akákoľvek škoda, ktorá má významný nepriaznivý vplyv na dosiahnutie alebo udržanie priaznivého stavu ochrany týchto biotopov alebo druhov. Významnosť takýchto vplyvov sa posudzuje s ohľadom na východiskový stav, pričom sa zohľadňujú kritériá uvedené v prílohe I;
Poškodenie chránených druhov a prírodných biotopov nezahŕňa predtým zistené nepriaznivé účinky, ktoré sú výsledkom činnosti prevádzkovateľa, ktorú výslovne povolili príslušné orgány v súlade s ustanoveniami, ktorými sa vykonáva článok 6 ods. 3 a 4 alebo článok 16 smernice 92/43/EHS alebo článok 9 smernice 79/409/EHS, alebo v prípade biotopov a druhov, na ktoré sa nevzťahuje právo Spoločenstva, v súlade s rovnocennými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane prírody.
(b) poškodenie vodou, ktorým je akékoľvek poškodenie, ktoré významne nepriaznivo ovplyvňuje:
(i)    ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav alebo ekologický potenciál dotknutých vôd, ako sú vymedzené v smernici 2000/60/ES, s výnimkou nepriaznivých účinkov, ak sa uplatňuje článok 4 ods. 7 uvedenej smernice, alebo
(ii)    environmentálny stav dotknutých morských vôd, ako je vymedzený v smernici 2008/56/ES, pokiaľ konkrétne aspekty environmentálneho stavu morského prostredia nie sú už upravené smernicou 2000/60/ES. 
(c) poškodenie pôdy, ktorým je akékoľvek znečistenie pôdy, ktoré vytvára významné riziko nepriaznivého vplyvu na ľudské zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavlečenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do pôdy, na pôdu alebo pod ňu.
Pokiaľ ide o všetky aspekty definície pojmu “environmentálna škoda”, pozri oznámenie KOM EÚ.
Oznámenie KOM EÚ Oznámenie Komisie K(2021) 1860 v konečnom znení s názvom “Usmernenia poskytujúce spoločné chápanie pojmu “environmentálna škoda”, ako je vymedzený v článku 2 smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd” a uverejnené 25. marca 2021.
Odkladné riešenie škodlivých činiteľov V oznámení KOM EÚ sa definuje ako “všetky uskutočniteľné kroky na okamžitú kontrolu, obmedzenie, odstránenie alebo iné riadenie príslušných znečisťujúcich látok a/alebo akýchkoľvek iných faktorov poškodenia s cieľom obmedziť alebo zabrániť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie alebo ďalšiemu zhoršovaniu služieb”. Spolu s potrebnými nápravnými opatreniami sa vyžaduje, aby sa prijali, ak došlo k poškodeniu životného prostredia (pozri článok 6 ods. 1 písm. a) ELD).
Bezprostredná hrozba škody Čl. 2, ods. 9 ELD ju definuje ako “dostatočnú pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k poškodeniu životného prostredia”.
PODMIENKY Nepriaznivé účinky na referenčné koncepcie prírodného zdroja v rámci ELD.
Tabuľky ISPD Tabuľky ISPD sú tabuľky týkajúce sa zložiek IMPACT (vplyv), STATE (stav), PRESSURE (tlak) a DRIVER (vplyv) modelu DPSIR, ktorý bol prispôsobený na hodnotenie environmentálnych škôd a navrhnutý v usmerneniach a tabuľkách CAED. Pozrite si hárok "Vysvetlivky", aby ste sa dozvedeli o ich štruktúre, obsahu a účele.
PRESTRIEDKY Potenciálne škodlivé udalosti a s nimi súvisiace potenciálne škodlivé faktory, ktoré vedú k NEBEZPEČENSTVU alebo k potenciálnemu NEBEZPEČENSTVU na chránené prírodné zdroje podľa ELD. Inými slovami, PRESSURE predstavuje potenciálne škodlivé udalosti a potenciálne škodlivé faktory vystavujúce chránené prírodné zdroje v rámci ELD IMPACT alebo potenciálnemu IMPACT.
Referenčné pojmy1 V oznámení KOM EÚ sa uvádza: “Pre všetky tri kategórie prírodných zdrojov sa v definícii “environmentálnej škody” používa referenčný pojem na určenie, či sú nepriaznivé účinky relevantné. V prípade chránených druhov a prírodných biotopov je referenčnou koncepciou priaznivý stav ochrany týchto druhov a biotopov. V prípade vody je to ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav alebo ekologický potenciál vôd podľa rámcovej smernice o vode a environmentálny stav morských vôd podľa rámcovej smernice o morskej stratégii, ktoré majú rôzne rozmery. V prípade pôdy sú to riziká pre ľudské zdravie. Úlohou týchto referenčných koncepcií je poskytnúť parametre a kritériá, na základe ktorých možno skúmať relevantnosť nepriaznivých účinkov. Koncepcie poskytujú prvky, na základe ktorých sa majú merať nepriaznivé účinky.”
Screening Predbežné hodnotenie prípadov s cieľom identifikovať prípady možnej environmentálnej škody a bezprostrednej hrozby škody a zamietnuť prípady nepotenciálnej environmentálnej škody a bezprostrednej hrozby škody (od začiatku).
Fáza skríningu je veľmi skorá fáza hodnotenia (pred určením stôp). Môže sa vykonať bez vykonania akéhokoľvek zisťovacieho/vyšetrovacieho úkonu, teda len na základe prvých dostupných informácií/údajov o udalosti a jej následkoch (nehodnotia sa žiadne účinky/dopady).
Skríning sa vykonáva napríklad na základe informácií a údajov oznámených prevádzkovateľom alebo orgánom prostredníctvom oznámenia o udalosti.
Skríning môže byť užitočný napríklad pre inšpektorov životného prostredia na rozpoznanie možných environmentálnych škôd alebo bezprostrednej hrozby škôd v dôsledku nezhôd zistených počas rutinných/nerutinných inšpekcií regulovaných/neregulovaných lokalít.
Štát Základné podmienky prírodného zdroja, ako sú definované v čl. 2, ods. 14 ELD. Oznámenie KOM EÚ poskytuje určité usmernenie, ako stanoviť východiskový stav.

 

1 Pozri oznámenie EÚ KOM C(2021) 1860 v konečnom znení.
This site uses cookies from Google to deliver its services and to analyze traffic. Your IP address and user-agent are shared with Google along with performance and security metrics to ensure quality of service, generate usage statistics, and to detect and address abuse.