Model DPSIR prispôsobený na hodnotenie environmentálnych škôd

Pri hodnotení škôd na životnom prostredí možno využiť hodnotenie vybraných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov/parametrov (alebo indexov).
Tieto ukazovatele môžu byť odvodené z ukazovateľov používaných pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo z ukazovateľov obsiahnutých v medzinárodných štandardných príručkách alebo v technických predpisoch EÚ’a jednotlivých krajín’ týkajúcich sa vplyvov na chránené druhy a prírodné biotopy, vodu a pôdu.
Ďalej je opísaná nová metodika environmentálnej škody v rámci ELD, ktorá je založená na zoskupení ukazovateľov okolo špecifických cieľov hodnotenia zosúladených s modelom DPSIR (Driver, Pressure, Source, Impact, Response).

Ocenenie environmentálnej škody podľa ELD je založené na štúdiu škodlivého výskytu a zahŕňa, identifikáciu a charakteristiku škodlivých faktorov, určenie príčinnej súvislosti medzi pracovnou činnosťou/škodlivým výskytom/škodlivými faktormi a nepriaznivými účinkami a predovšetkým určenie, či nepriaznivé účinky vzhľadom na východiskové podmienky chráneného prírodného zdroja môžu byť alebo sú významné podľa požiadaviek ELD.
Určenie environmentálnej škody môže byť založené na vybraných ukazovateľoch, ktoré popisujú, po prvé, nepriaznivé účinky na základné podmienky prírodného zdroja (predpoklad vzniku environmentálnej škody) a po druhé, charakteristiky škodlivého výskytu a škodlivých faktorov.
Navrhuje sa nový metodický prístup, upravený prístup DPSIR, ktorý môže uľahčiť jednoduché a štandardizované určenie environmentálnej škody.
Model DPSIR prijala Európska environmentálna agentúra (EEA) ako všeobecnú referenciu pre integrovaný prístup v procesoch podávania správ o stave životného prostredia, ktoré sa vykonávajú na akejkoľvek európskej alebo vnútroštátnej úrovni. Model navrhuje všeobecnú referenčnú štruktúru na reprezentáciu súboru prvkov a vzťahov, ktoré charakterizujú akúkoľvek environmentálnu tému, pričom ju dáva do súvislosti s politikami, ktoré s ňou súvisia.

Štruktúra modelu DPSIR pozostáva z rôznych prvkov, ktoré sú navzájom prepojené kauzálnymi vzťahmi (pozri obr. 2):
•   DÔVOD: činnosti, antropogénne aj prírodné, ktoré sú schopné určovať tlaky na životné prostredie;
•   Tlaky: tlaky, ktoré na životné prostredie vyvíjajú determinanty;
•   STAV: fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti zdrojov životného prostredia;
•   IMPACT: negatívne účinky na ekosystémy, zdravie ľudí a zvierat a hospodárstvo;
•   REAKCIA: reakcie a vládne opatrenia realizované na riešenie environmentálnych tlakov a vplyvov.

Figure 2 - DPSIR model applied to Environmental Impact Assessment.

Na prispôsobenie modelu DPSIR na určovanie škôd na životnom prostredí sa cyklus obráti, od IMPACT k DRIVER, ako je znázornené na obr. 3 a opísané nižšie¹:
- IMPACT: nepriaznivé účinky na referenčné koncepty prírodného zdroja, ktoré sú generované škodlivou udalosťou a faktormi poškodenia;
- STAV: východiskové podmienky vo vzťahu k referenčným pojmom a iným charakteristikám prírodného zdroja ovplyvnené nepriaznivými účinkami škodlivej udalosti a škodlivých činiteľov;
- PODMIENKY: škodlivý výskyt a škodlivé činitele vyvolané ŽP, ktoré môžu spôsobiť potenciálne environmentálne škody v rámci ELD na prírodnom zdroji;
- PRACOVNÍK: pracovné činnosti uvedené v prílohe III ELD a iné pracovné činnosti (v prípade zavinenia alebo nedbanlivosti²), ktoré vytvárajú škodlivé udalosti a škodlivé faktory.
- NÁPRAVNÉ OPATRENIA: nápravné opatrenia, ktoré je zodpovedný prevádzkovateľ, ktorý spôsobil environmentálnu škodu, povinný vykonať na obnovenie prírodného zdroja do východiskového stavu alebo smerom k nemu (primárna náprava), alebo ak to nie je možné, zasiahnuť doplnkovou a kompenzačnou (pri dočasnej strate) nápravou.

ISDPR MODEL - sen_ars

Cyklus DPSIR je obrátený, pretože pri určovaní stôp a dôkazov o poškodení životného prostredia sú najdôležitejšie a primárne údaje a informácie, ktoré treba zhromaždiť, spojené s nepriaznivými účinkami (IMPACT) na prírodné zdroje v porovnaní s ich východiskovým stavom (STATE), a to aj po incidente, keď máte vedomosti o škodlivom výskyte a faktoroch poškodenia, ale môžete mať nedostatok vedomostí o nepriaznivých účinkoch na prírodné zdroje. Ďalej identifikácia a určenie veľkosti a nebezpečnosti škodlivého výskytu a škodlivých faktorov (PRÍNOS) prispieva k identifikácii stôp po environmentálnych škodách, ak nie sú k dispozícii dostatočné údaje a informácie o nepriaznivých účinkoch na prírodné zdroje.
Nakoniec sa údaje a informácie o škodlivých udalostiach a faktoroch poškodenia (PRESSURE), ako aj o nepriaznivých účinkoch (IMPACT) v porovnaní s charakteristikami pracovnej činnosti (DRIVER) používajú na posúdenie príčinnej súvislosti medzi pracovnou činnosťou a nepriaznivými účinkami. Tabuľka DRIVER v skutočnosti obsahuje ukazovatele, ktoré pomáhajú identifikovať zodpovednú pracovnú činnosť buď v prípadoch, keď je škodlivý výskyt známy, alebo keď je na začiatku neznámy.
Upravený model DPSIR prispôsobený na určenie environmentálnej škody (ďalej len “Model ISPD”) sa preto môže používať od počiatočnej fázy posudzovania, napr. či sú informácie o pracovnej činnosti známe alebo neznáme, až po koniec procesu posudzovania, t. j. počas celého procesu určovania environmentálnej škody.
Poznámka: obsah zložky ODPOVEDE nebol v tejto fáze projektu vypracovaný.
Každá zložka (konkrétne každý rámček na obr. 3) modelu ISPD môže “obsahovať” údaje a informácie, ktoré možno posúdiť na identifikáciu a určenie predovšetkým stôp poškodenia, aby sa zistilo, či je ďalšie skúmanie dôkazov o environmentálnej škode v rámci ELD opodstatnené alebo nie, po druhé na identifikáciu a určenie dôkazov o poškodení. Ako však možno vidieť na obr. 3, dôkazy o poškodení možno v niektorých prípadoch identifikovať a určiť priamo bez toho, aby sa prešlo určením stôp, keď informácie dostupné v počiatočnej fáze zisťovania postačujú na určenie významnosti nepriaznivých vplyvov na prírodný zdroj podľa ELD.
Preto môže byť každá zložka modelu ISPD opísaná pomocou vopred definovaných zoznamov kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, aby bolo možné vykonať určenie stôp a dôkazov o poškodení životného prostredia na základe vyhodnotenia hodnôt údajov a informácií o ukazovateľoch.
Ukazovatele, ktoré opisujú jednotlivé zložky DPSIR, možno charakterizovať aj z hľadiska cieľov, relevantnosti a významu do tabuliek ISPD na účely posúdenia prípadu a určenia stôp a dôkazov environmentálnej škody³.

1 Podobný prístup je navrhnutý v usmernení AA.VV.- “Metodologie e criteri di riferimento per la valutazione del danno ambientale ex parte sesta del Dlgs 152/2006” - Linee Guida SNPA 33/2021” na hodnotenie environmentálnej škody na vode. V tejto praktickej príručke bola táto metóda revidovaná a rozšírená na posudzovanie škôd na všetkých prírodných zdrojoch.
2 V ELD sa režim zodpovednosti za škody spôsobené zavinením iných činností, ako sú činnosti uvedené v prílohe III, vzťahuje len na škody na biodiverzite (pozri ods. 5.3 nižšie). Každopádne v tejto praktickej príručke bol režim zodpovednosti za škodu na základe zavinenia v ELD rozšírený na škody na vode a pôde s odkazom na niektoré vnútroštátne právne predpisy.
3 Na tento účel sa v tabuľkách použil farebný a symbolický kód.