Pri hodnotení škôd na životnom prostredí možno využiť hodnotenie vybraných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov/parametrov (alebo indexov).
Tieto ukazovatele môžu byť odvodené z ukazovateľov používaných pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo z ukazovateľov obsiahnutých v medzinárodných štandardných príručkách alebo v technických predpisoch EÚ’a jednotlivých krajín’ týkajúcich sa vplyvov na chránené druhy a prírodné biotopy, vodu a pôdu.
Ďalej je opísaná nová metodika environmentálnej škody v rámci ELD, ktorá je založená na zoskupení ukazovateľov okolo špecifických cieľov hodnotenia zosúladených s modelom DPSIR (Driver, Pressure, Source, Impact, Response).
Ocenenie environmentálnej škody podľa ELD je založené na štúdiu škodlivého výskytu a zahŕňa, identifikáciu a charakteristiku škodlivých faktorov, určenie príčinnej súvislosti medzi pracovnou činnosťou/škodlivým výskytom/škodlivými faktormi a nepriaznivými účinkami a predovšetkým určenie, či nepriaznivé účinky vzhľadom na východiskové podmienky chráneného prírodného zdroja môžu byť alebo sú významné podľa požiadaviek ELD.
Určenie environmentálnej škody môže byť založené na vybraných ukazovateľoch, ktoré popisujú, po prvé, nepriaznivé účinky na základné podmienky prírodného zdroja (predpoklad vzniku environmentálnej škody) a po druhé, charakteristiky škodlivého výskytu a škodlivých faktorov.
Navrhuje sa nový metodický prístup, upravený prístup DPSIR, ktorý môže uľahčiť jednoduché a štandardizované určenie environmentálnej škody.
Model DPSIR prijala Európska environmentálna agentúra (EEA) ako všeobecnú referenciu pre integrovaný prístup v procesoch podávania správ o stave životného prostredia, ktoré sa vykonávajú na akejkoľvek európskej alebo vnútroštátnej úrovni. Model navrhuje všeobecnú referenčnú štruktúru na reprezentáciu súboru prvkov a vzťahov, ktoré charakterizujú akúkoľvek environmentálnu tému, pričom ju dáva do súvislosti s politikami, ktoré s ňou súvisia.
Štruktúra modelu DPSIR pozostáva z rôznych prvkov, ktoré sú navzájom prepojené kauzálnymi vzťahmi (pozri obr. 2):
• DÔVOD: činnosti, antropogénne aj prírodné, ktoré sú schopné určovať tlaky na životné prostredie;
• Tlaky: tlaky, ktoré na životné prostredie vyvíjajú determinanty;
• STAV: fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti zdrojov životného prostredia;
• IMPACT: negatívne účinky na ekosystémy, zdravie ľudí a zvierat a hospodárstvo;
• REAKCIA: reakcie a vládne opatrenia realizované na riešenie environmentálnych tlakov a vplyvov.