Priemysel a ovzdušie

Cieľom projektu je výmena poznatkov a osvedčených postupov medzi odborníkmi v oblasti regulácie a vypracovanie usmernení a školiacich materiálov na podporu účinnej implementácie smernice o priemyselných emisiách (IED). Konkrétnymi výsledkami projektu počas nasledujúcich štyroch rokov (2021 - 2024) budú:

Intenzívna verejná diskusia o bridlicovom plynárenskom priemysle upriamila pozornosť na celý pobrežný ropný a plynárenský priemysel, na to, ako je regulovaný a čo sa považuje za osvedčené postupy v tomto odvetví. Regulačný rámec EÚ nedávno posúdila Európska komisia (EK), ktorá uverejnila "odporúčanie" týkajúce sa minimálnych zásad pre ťažbu uhľovodíkov (vrátane bridlicového plynu) pomocou hydraulického štiepenia so zámerom preskúmať jeho vykonávanie v auguste 2015. Táto práca sa však nezaoberala existujúcimi postupmi pobrežného ropného a plynárenského priemyslu.

Zhromažďovanie a analýza údajov o priemyselných haváriách sú potrebné na to, aby sa predchádzalo novým haváriám. Inšpektori potrebujú mať k dispozícii ilustrácie nehodových situácií, aby pochopili, čo sa skutočne stalo a aké opatrenia boli v takýchto situáciách prijaté.

Tento projekt bol realizovaný s cieľom pripraviť správu o tom, ako sa v rôznych fázach povoľovania v rámci smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) zohľadňujú účinky na ľudské zdravie. Na základe posúdenia súčasných rôznych prístupov členských štátov k tejto problematike bola vypracovaná príručka osvedčených postupov. Táto príručka pomôže členským štátom tým, že určí spoločné zásady a postupy, ktoré môžu zohľadniť pri implementácii smernice IPPC. Smernica IPPC kladie väčší dôraz na ochranu ľudského zdravia prostredníctvom environmentálnej regulácie ako ktorákoľvek predchádzajúca legislatíva. V rámci projektu sa zistilo, že vo väčšine európskych členských štátov (ČŠ) zodpovednosť za ochranu zdravia a ochranu životného prostredia nemá ten istý orgán. Implementácia IPPC je preto náročná a vyžaduje si významnú spoluprácu.

Táto správa vznikla na základe výsledkov dotazníka, o ktorom sa diskutovalo na stretnutiach v období od októbra 2004 do júna 2005. Diskusia sa sústredila na ekonomiku, výrobné procesy, zákony a predpisy, kontrolné postupy. Správa je koncipovaná ako nástroj pre verejné orgány zapojené do kontrolných a monitorovacích činností v garbiarskom priemysle. Na tento účel sú v nej zhromaždené skúsenosti z viacerých európskych kontextov kožiarskeho a garbiarskeho priemyslu.

Hlavným cieľom tohto projektu IMPEL bolo uskutočniť výmenu informácií o skutočnom používaní BREF a implementácii BAT medzi členmi IMPEL a operačnými orgánmi, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za šírenie BREF a implementáciu BAT.

Cieľom tohto projektu je výmena informácií o vykonávaní smernice o VOC medzi odborníkmi a/alebo inšpektormi. Počas pracovného seminára IMPEL boli účastníkom prezentované informácie o predpisoch týkajúcich sa VOC v smernici a niektorých vnútroštátnych právnych predpisoch. Hlavnou náplňou bola diskusia o pripravených prípadových štúdiách v malých pracovných skupinách, ktoré pozostávali z 8 až 16 členov. Hlavné výsledky boli nasledovné:

Cieľom tejto práce v oblasti obchodovania s emisiami (fáza I - III) bolo spojiť rôzne regulačné orgány a subjekty zapojené do implementácie a pochopiť všetky rozdiely v prístupe a akýkoľvek vplyv, ktorý by to mohlo mať na fungovanie systému. Všade, kde to bolo možné, by to malo viesť k harmonizácii prevádzkových postupov, a tým aj k harmonizácii fungovania systému.

Proces výroby cementu je komplexná priemyselná činnosť, ktorá môže potenciálne ovplyvniť životné prostredie s veľkými dopadmi. Rôzne skúsenosti a know-how ukázali, že účinnou stratégiou kontroly nemôže byť len monitorovanie emisií z komína; je dôležité zaviesť integrovanú kontrolu, ktorá zohľadňuje aj výrobný proces a prijaté technológie, pretože stabilný a kontrolovaný priebeh procesu je prvou zárukou zabezpečenia zhody.

IMPEL realizoval sériu projektov v oblasti energetickej účinnosti. Energetická účinnosť pri vydávaní povolení a kontrolách (2010 - 2012) Energetika je prioritnou otázkou v rámci Európskej únie. Balík EÚ o zmene klímy a energetike predpokladá zvýšenie energetickej účinnosti o 20 % a zníženie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020. Od projektu IMPEL o energetickej efektívnosti, ktorý viedli Fíni v rokoch 2002/2003, sa v rámci aktuálneho hodnotenia ukázalo, že pri zohľadňovaní otázok energetickej efektívnosti v postupoch udeľovania povolení a dohľadu došlo len k malým zmenám. Projekt identifikoval 7 hlavných výziev týkajúcich sa energetickej účinnosti:

Smernica o kvalite ovzdušia a jej dcérske smernice boli v posledných rokoch implementované v členských štátoch EÚ. V roku 2007 umožnil predchádzajúci projekt IMPEL (s Rakúskom ako vedúcim partnerom) výmenu odborných poznatkov v oblasti udeľovania licencií zariadeniam v zónach so znečisteným ovzduším na základe prieskumu v niektorých členských štátoch. Štúdia s obmedzeným rozsahom v roku 2009 ukázala, že smernice sa v praxi v jednotlivých členských štátoch IMPEL implementovali rôznymi spôsobmi. Kontakty medzi odborníkmi v týchto krajinách potvrdili rozdiely, ktoré viedli k rozdielnym činnostiam v oblasti riadenia kvality ovzdušia, pokiaľ ide o povoľovanie a presadzovanie v odvetviach priemyslu, dopravy a lodnej dopravy. O týchto rôznych činnostiach a ich vplyve na samotnú kvalitu ovzdušia však nie je veľa známe. Samozrejme, vieme, že kvalitu okolitého ovzdušia ovplyvňuje aj doprava a lodná doprava. Tento projekt sa však obmedzil na priemyselné emisie vzhľadom na hlavné zameranie IMPEL a obmedzený čas a dostupné zdroje.

Smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia 2008/1/ES (teraz IED 2010/75/EÚ) a rámcová smernica o vode 2000/60/ES sú dva najrozsiahlejšie právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia. Predstavujú pre členské štáty mnoho výziev. Zariadenia regulované podľa IPKZ môžu mať vplyv na vodné prostredie, napríklad prostredníctvom priameho alebo nepriameho vypúšťania znečisťujúcich látok, odberu vody atď. IPPC vyžaduje, aby sa zariadenia prevádzkovali podľa podmienok v povoleniach, ktoré sú v súlade s najlepšími dostupnými technikami (BAT). Takisto sa od nich vyžaduje, aby dodržiavali normy kvality životného prostredia stanovené v právnych predpisoch EÚ vrátane tých, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ o vode. Vzťah medzi týmito dvoma súbormi povinností však často nie je vôbec jednoduchý.

Cieľom tohto projektu bolo zorganizovať výmenu informácií o osvedčených postupoch pri vykonávaní článku 23 a ďalších článkov IED týkajúcich sa inšpekcie. S prihliadnutím na usmernenie k plánovaniu inšpekcií a hodnoteniu rizík, ktoré už vypracoval IMPEL, ako aj na požiadavky IED bola vypracovaná interaktívna príručka o inšpekciách IED.

Smernica o priemyselných emisiách nadobudla účinnosť 6. januára 2011 a jej ustanovenia uvedené v článku 80 ods. 1 sa musia transponovať do vnútroštátneho práva do dvoch rokov. Podľa smernice IED je možné, že v mnohých priemyselných odvetviach sa bude vyžadovať preskúmanie existujúcich povolení s cieľom splniť požiadavky záverov o BAT v príslušnom dokumente BREF (článok 3 ods. 11 a 12). Podľa existujúcich smerníc členské štáty zavádzajú rôzne systémy na riešenie zmien, ktoré sa uskutočňujú v zariadeniach. Tieto zmeny sa vykonávajú v povoleniach v rôznych formátoch a podobách vrátane dohodnutých zmien v povoleniach, zmien v povoleniach, technických zmien v povoleniach atď. Článok 20 smernice IED sa zaoberá zmenami zariadení vykonávanými prevádzkovateľmi a článok 63 sa zaoberá podstatnými zmenami existujúcich zariadení. Tieto ustanovenia si budú vyžadovať nový prístup členských štátov k rozhodovaniu o tom, či je potrebné úplné preskúmanie povolenia, alebo sa prijme neformálnejší systém schvaľovania zmien.

V roku 2009 sa uskutočnil porovnávací program týkajúci sa povoľovania a kontroly zariadení na chov ošípaných v rámci IPPC v členských krajinách IMPEL (fáza I). Projekt sa zameral na päť kľúčových otázok: skladovanie hnoja, rozmetávanie hnoja, systém ustajnenia zvierat, systémy na ochranu ovzdušia a hodnotenie zápachu. Cieľom projektu v roku 2009 bolo vzájomné učenie sa, výmena skúseností a identifikácia osvedčených postupov.

Cyklus environmentálnych inšpekcií (EIC) opisuje krok za krokom, ako by sa mali plánovať environmentálne inšpekcie a čo treba zohľadniť pri ich vykonávaní. IMPEL používa EIC aj ako rámec, na ktorý sa môžu napojiť ďalšie iniciatívy IMPEL v oblasti inšpekcií, aby sa vytvorila lepšia súdržnosť medzi vyvíjanými nástrojmi. Hoci v Európe existuje veľa skúseností s vydávaním environmentálnych povolení, samotný postup nebol nikdy opísaný vo forme usmernenia krok za krokom. V dôsledku toho neexistujú rovnaké podmienky pre postupy environmentálneho povoľovania, neexistuje usmernenie pre nových povoľujúcich úradníkov a je menšia súdržnosť medzi iniciatívami IMPEL v oblasti povoľovania.

Východisková správa bola do európskeho práva zavedená len pred niekoľkými rokmi. Napriek tomu niektoré členské štáty už získali značné skúsenosti v oblasti prieskumu pôdy, pričom v niektorých prípadoch majú dobre zavedené postupy založené na desaťročiach praktických skúseností. Cieľom východiskovej správy IED je predovšetkým posúdenie kvality pôdy na začiatku obnovenia povolenia priemyselnej činnosti, aby sa zistil počiatočný stav. Cieľom je poskytnúť základ pre porovnanie po definitívnom ukončení činnosti, aby bolo možné objektívne uplatniť zásadu "znečisťovateľ platí".

Článok 15 ods. 4 a 5 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED) umožňuje členom IMPEL-u určiť, že za určitých okolností môže byť v povolení stanovená menej prísna limitná hodnota emisií (ELV) ako BAT-AEL. Členské štáty vypracúvajú vlastné návrhy na vykonávanie, ktoré následne preskúma Komisia. Komisia nezverejnila usmernenie o tom, ako by sa malo toto určenie vykonávať. To by mohlo viesť k rôznym výkladom v jednotlivých členských krajinách IMPEL. Cieľom tohto projektu bude identifikovať osvedčené postupy a pomôcť regulačným orgánom v rámci IMPEL vypracovať konzistentnejší prístup k výnimkám IED.

Dňa 6. januára 2011 nadobudla účinnosť smernica o priemyselných emisiách (IED) a jej ustanovenia uvedené v článku 80 ods. 1 sa museli transponovať do vnútroštátneho práva do dvoch rokov. V smernici IED sa stanovujú nové požiadavky na kontrolu priemyselných zariadení, ako sa uvádza v článku 23 smernice. Povinnosti týkajúce sa rutinných environmentálnych inšpekcií predstavujú pre členské štáty EÚ novú výzvu. IMPEL už vyvinul integrovanú metódu hodnotenia rizík (IRAM) v rámci projektu IMPEL easyTools ako nástroj na pomoc členským štátom pri plnení požiadaviek článku 23 IED. Vývoj integrovanej metódy hodnotenia rizík (IRAM) a súvisiaceho IT nástroja jasne ukázal, že nástroj na hodnotenie rizík by sa mal používať nielen pri kontrolách IED, ale aj pri kontrolách podľa smernice Seveso a RMCEI.

V smernici o priemyselných emisiách (IED) je veľa odkazov na nebezpečné látky a riziká, ktoré z nich vyplývajú. Preto je vhodné preskúmať: či požiadavky/povinnosti podľa nariadenia REACH môžu byť užitočné pre povoľovacie a kontrolné činnosti; aké zmeny vo formátoch nariadenia REACH pre registráciu, žiadosti o autorizáciu by boli možné, aby boli ešte viac kompatibilné a poskytovali pridanú hodnotu pre povoľovanie a kontrolu IED, aké dôsledky (vrátane pozitívnych účinkov) majú požiadavky nariadenia REACH na činnosti súvisiace s povoľovaním a inšpekciou a ako zlepšiť synergie a komplementárnosť týchto dvoch právnych predpisov.

Smernica o priemyselných emisiách (IED) začala platiť 6. januára 2011. Ako sa uvádza v článku 80 ods. 1, jej ustanovenia sa musia transponovať do vnútroštátneho práva do dvoch rokov. V článku 23 smernice sa uvádza, že IED stanovuje nové požiadavky na kontrolu priemyselných zariadení.

Online semináre o samomonitorovaní emisií do ovzdušia prevádzkovateľom sa konali 28. septembra a 11. októbra 2021, ktoré zorganizoval projekt IED Implementation IMPEL. Workshopy boli zamerané na samomonitorovanie prevádzkovateľov, na emisie do ovzdušia, kontinuálne a nekontinuálne, zamerané na spoľahlivosť samomonitorovania a jeho nahlasovanie prevádzkovateľmi (povinnými osobami).